Existuje fenomén nazývaný "genius loci". Má ho svojím spôsobom každé miesto na zemi, aj naše Vysoké Tatry. Ale moderný človek, otupený civilizačným tempom, už podobné javy nie vždy adekvátne vníma. Keď ich však zachytí senzitívna a kreatívna osobnosť, výsledkom neraz býva taký esteticky účinný prejav, že pôsobí ponad čas a obohacuje aj pohľad súčasníka o nové vrstvy pohľadu.
Medzi prejavy tohto druhu patrí napríklad korešpondencia. Autentická, spontánna výpoveď o danom mieste v danom čase, v súlade s aktuálnou osobnou situáciou pisateľa. Žiaľ, tento žáner, pri súčasnom rozvoji komunikačnej techniky, nevyhnutne speje k zániku. Naša doba bude zdokumentovaná mnohým, ale určite nie takými slovesnými skvostami, akými boli svojho času, a stále sú, dnes už slávne listy mnohých svetových spisovateľov. Edícia Tatranské listy sa usiluje zachytiť aspoň zlomok z existujúceho potenciálu v danom čase.
Pri jej zostavovaní považujeme korešpondenciu za základný prameň. Ale keďže sa nezachováva vždy v takom rozsahu ako by sme si želali, akceptujeme aj iné žánre, pokiaľ sa viažu k danému miestu, v našom prípade k Vysokým Tatrám Na stránke predstavujeme výber z týchto materiálov. Ak je pri niektorom autorovi korešpondencie nedostatok, dopĺňame jeho obraz inými textami, najmä publicistikou.
Niektoré texty už boli publikované (korešpondencia K. Čapka, F. Kafku, J. Wolkra, autobiografia a cestopisy G. Zechentera-Laskomerského, spomienkové črty M. Haľamovej). V týchto prípadoch vyberáme z komplexných vydaní tatranské bloky. Zdrojom nepublikovanej korešpondencie je väčšinou rukopisný fond Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice, Podtatranského múzea v Poprade či Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Podtatranská knižnica v Poprade vydáva edíciu Tatranské listy od roku 1990.
Korešpondenciu písanú v českom jazyku ponechávame v origináli, ostatné žánre sú v slovenskom preklade.
