História knižnice

1952 - 2022

História knižnice

Podtatranská knižnica v Poprade je verejnou regionálnou knižnicou univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.

1952 - 2022

1. 7. 1952 - 1. 5. 1972

Oľga Mimránková

Úpravou Povereníctva informácií a osvety zo  dňa 30. 3. 1951 č. 644/1951-5/2 sa obecné knižnice na celom Slovensku premenovali na ľudové knižnice. V súlade s touto úpravou bola stanovená povinnosť pre okresné národné výbory, aby v sídlach okresov založili okresné ľudové knižnice.
Okresná ľudová knižnica v Poprade vznikla z Mestskej verejnej knižnice dňa 1. júla 1952 uznesením Rady Okresného národného výboru. Riaditeľkou knižnice sa stala prvá profesionálna knihovníčka v Poprade Oľga Mimránková. Pre prvé roky existencie knižnice bolo charakteristické jej sťahovanie sa. Priestory boli nevyhovujúce nielen pre knižničný fond, ale ani pre čitateľov a  pre  poskytovanie rozširujúcich sa služieb knižnice.
Z priestorov malej obchodnej miestnosti na Námestí Duklianskych hrdinov – medzi obchodným centrom ETERNA a OTP bankou (Námestie sv. Egídia) neďaleko domu MUDr. Vojtecha Bresela sa v roku 1953 presťahovala knižnica do bývalého Alexyho domu na rohu Námestia Duklianskych hrdinov a  Zdravotníckej ulice. Po presťahovaní sa do vyhovujúcejších priestorov knižnica začala vyvíjať bohatú kultúrno–výchovnú činnosť.
V roku 1954 začala spolupracovať s ochotníckym súborom Napred. Ich spolupráca vydržala do roku 1970. Spoločne pripravili a realizovali 47 literárnych večerov, v réžii profesora Bruna Ripku. V  roku 1955 bola knižnica odmenená za svoje aktivity titulom Vzorná ľudová knižnica. V roku 1962 sa knižnica presťahovala do  Závodného klubu Vagónky Poprad. Ďalší vývoj knižnice v meste ovplyvnilo prijatie Zákona o jednotnej sústave knižníc č. 53/1959 a vydanie vzorových organizačných poriadkov pre okresné knižnice z rokov 1960 a 1964.
V nich sa požadovalo, aby knižnice vytvorili 5 samostatných oddelení. V popradskej knižnici vznikli - oddelenie pre  deti a  mládež, oddelenie pre dospelých, metodické, bibliografické a ekonomické oddelenie. V tom istom roku uzavrela dohodu s Ústrednou ekonomickou knižnicou v Bratislave o požičiavaní vysokoškolských skrípt pre študujúcich popri zamestnaní. Začiatkom 70-tych rokov sa knižnica rozrástla o  prvé pobočky mimo mesta. Išlo o pobočky vo Veľkej, Spišskej Sobote a Strážoch.

1. 5. 1972– 1. 6. 1991

Katarína Martonová

Po 19 ročnom pôsobení Oľgy Mimránkovej na poste riaditeľky sa v máji roku 1972 stala novou riaditeľkou Katarína Martonová.
K existujúcim samostatným oddeleniam pribudli oddelenie politickej literatúry, čím sa položili základy aj pre budovanie bibliograficko-informačného centra knižnice, a oddelenie náučnej literatúry, ktoré sídlili v dvoch bytových jednotkách na Ul. D. Tatarku (predtým Zápotockého). V rokoch 1973 až 1975 sa začal budovať strediskový systém, ktorého cieľom bolo odbremenenie dobrovoľníkov, neprofesionálnych knihovníkov od  spracovania knižničného fondu, zavedenie jednotnej knižničnej techniky a racionalizáciu poskytovania knižničných služieb vidieckemu obyvateľstvu.
V rámci kultúrno–vzdelávacej činnosti sa každoročne organizovali čitateľské konferencie, v  polupráci s OV SZM a OV SZŽ. Do roku 1990 ich bolo spolu 15, a to za účasti spisovateľov, literárnych kritikov a teoretikov. Od polovice 70-tych rokov sa knižnica zapájala aj do programu Wolkrovej Polianky. Pripravovala stretnutia mládeže so slovenskými a českými básnikmi, účastníkmi celoslovenskej prehliadky mladej českej a slovenskej poézie. 7. marca 1977 bola knižnica opäť presťahovaná, a to do priestorov na sídlisku Západ, kde sídli dodnes.
V roku 1978, v dňoch 27. 8. – 2. 9., sa konal na Štrbskom Plese 44. kongres IFLA (Medzinárodná federácia knižničných zväzov). Okresná knižnica sa stala hostiteľom jeho účastníkov. Hlavnou témou kongresu bola „Všeobecná dostupnosť publikácií“ s podtémou „Úloha knihy a knižníc v rozvoji medzinárodnej vedeckej a kultúrnej spolupráce.“ Pri knižnici pracoval niekoľko rokov aj bábkový súbor, ktorého členkami boli pracovníčky knižnice.
V roku 1980 súbor získal diplom ONV – odboru kultúry a Okresného osvetového strediska v  Poprade za 1. miesto v okresnej súťaži ochotníckych bábkových súborov. 16. 12. 1985 dostala okresná knižnica nové priestory v historickej časti Spišská Sobota, zrekonštruované domy zo 16. storočia. V nich boli vybudované oddelenie umenia a klubová čitáreň. V „Súťaži o najkvalitnejšiu stavbu kultúrnoosvetového zariadenia roka v SSR“ získala stavba 1.  miesto za rok 1985 v kategórii stavieb realizovaných v rámci obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok. 24. – 27. marca 1987 bola Okresná knižnica v Poprade spoluorganizátorom celoslovenského Týždňa detskej knihy. Detskí čitatelia sa tak mali možnosť stretnúť na besedách so slovenskými, českými a zahraničnými spisovateľmi.
V polovici osemdesiatych rokov sa rozpadol strediskový systém a obecné a mestské knižnice sa začlenili do mestských a miestnych kultúrnych stredísk. V roku 1991 boli knižnice oddelimitované pod miestne a mestské samosprávy.

1. 5. 1972– 1. 6. 1991

1. 6. 1991 – 1. 3. 2019

Mgr. Anna Balejová

1. júna 1991 bola menovaná na post riaditeľky Mgr. Anna Balejová. V tom roku vydalo MK SR Zriaďovaciu listinu Okresnej knižnice v Poprade a knižnica bola priamo riadená MK SR.
Spoločenskými zmenami a reštitúciami majetkov došlo k zrušeniu pobočiek na základných školách a prímestských častiach mesta, tiež k zlúčeniu fondov politického a náučného oddelenia a vytvoreniu oddelenia náučnej literatúry. Jeho súčasťou boli študovne všeobecnej a regionálnej literatúry a čitáreň periodík.
Začiatky deväťdesiatych rokov boli charakteristické postupným zavádzaním automatizácie do všetkých činností knižničnej praxe, čo ovplyvnilo kvalitu a rozsah poskytovaných služieb a vydavateľskej činnosti. Presťahovaním náučného oddelenia do budovy, v ktorej bolo oddelenie pre deti a mládež a oddelenie krásnej literatúry pre dospelých, sa vytvorili podmienky pre vybudovanie lokálnej počítačovej siete.
V tomto období mali knižnice na Slovensku povolenú aj vedľajšiu hospodársku činnosť. Knižnica prenajímala priestory na jazykové kurzy, požičiavala videokazety, predávala nové a antikvárne knihy, tlačivá pre podnikateľov. Prevádzkovala Libreso. 1. júla 1996 Ministerstvo kultúry SR zriadilo regionálne kultúrne centrum v Poprade - Podtatranské kultúrne centrum a vydalo zriaďovaciu listinu. Knižnica stratila právnu subjektivitu a stala sa špecializovaným odborným útvarom centra pod názvom Podtatranská knižnica v Poprade.
Právnu subjektivitu knižnica znovu získala zrušením Podtatranského kultúrneho centra a zriadením Podtatranskej knižnice v Poprade 1. apríla 1999 na základe Rozhodnutia Krajského úradu v Prešove. 1. apríla 2002 na základe zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a o samospráve vyšších územných celkov, Prešovský samosprávny kraj zriaďuje Podtatranskú knižnicu v Poprade a vydáva jej zriaďovaciu listinu, ktorá vymedzuje jej základné poslanie a predmet činnosti. V tom istom roku bola knižnica spoluorganizátorom medzinárodného podujatia pod názvom „Kolokvium českých, moravských a slovenských bibliografov“ v Spišskej Sobote.

V roku 2004 sa knižnica zapojila do celoslo– venského knižnično-informačného systému KIS3G. Nadviazala spoluprácu s Poľskom na výmenu informácií a tlačených materiálov z oblasti Tatier (neskôr na web stránkach knižnice – „poľská knižnica“).
V roku 2005 zriadila knižnica internetovú študovňu. V spomínanom roku vydala knižnica katalóg výstav regionálnych výtvarníkov pri príležitosti 750. výročia písomnej zmienky o Spišskej Sobote “Spišsko-sobotské reflexie v tvorbe výtvarníkov regiónu”. Novou službou v knižnici bol verejný internet - projekt Ministerstva kultúry SR a SNK v Martine s podporou Európskej únie, ktorý zabezpečoval bezplatný prístup verejnosti na internet. V polovici roka 2007 sa uskutočnila konverzia dát z  Librisu do  systému Virtua.
V spolupráci s hlavným organizátorom, Hornozemplínskou knižnicou vo Vranove nad Topľou, sa v Poprade organizoval 1. ročník medzinárodného seminára „Komunitná knižnica“. V roku 2012 sa konali v Poprade Dni detskej knihy, pod názvom „Kniha na ceste“ v spolupráci s Bibianou (medzinárodný dom umenia pre deti Bratislava). Koncom roka 2013 sa začal realizovať schválený projekt Regionálneho operačného programu 3.1 ŠF EÚ - Pamäťové a fondové inštitúcie - „Obnova a nadstavba objektu Podtatranskej knižnice v Poprade“. Zrekonštruovanú knižnicu sme slávnostne otvorili 30. júna 2014. V tomto roku sme zaviedli RFID systém a WIFI pripojenie na internet vo všeobecnej študovni v centrálnej časti knižnice. Koncom roka sa konal seminár k 300. výročiu narodenia Romualda Hadbavného. Knižnica dostala do daru Kamaldulskú bibliu.
V roku 2015 za začal realizovať projekt – Oprava objektu knižnice – meštianskeho domu v Spišskej Sobote. Slávnostné otvorenie objektu bolo 1. júla. V roku 2017 sa začalo s rekonštrukciou prízemia budovy v Spišskej Sobote , ktoré súviselo aj s presťahovaním sa POS do priestorov knižnice. V roku 2018 sa v priestoroch knižnice uskutočnila medzinárodná konferencia k 100. výročiu Česko-Slovenska.

1. 3. 2019

Mgr. Monika Naštická

1. marca 2019 bola do funkcie riaditeľky knižnice menovaná Mgr. Monika Naštická, ktorej hlavnou úlohou bolo vytvoriť nový, mladý kolektív zamestnancov, ktorý by bol schopný nadviazať na predchádzajúcu bohatú činnosť knižnice a vytvárať predpoklady na ďalšie skvalitňovanie služieb verejnosti v súlade s modernými trendmi v oblasti knihovníctva a informačných technológií.
V roku 2019, v spolupráci s OZ POLONUS, bola knižnica súčasťou programu Dni poľskej kultúry v Poprade. Spolupráca s vedením železničnej stanice POPRAD - TATRY priniesla do jej budovy, v rámci priestorov Služby zákazníkom, „Putujúcu knižnicu“.
Knižnica sprístupnila v roku 2020 informácie o svojej činnosti prostredníctvom novej webovej stránky. Knižnično – informačné služby začala knižnica poskytovať prostredníctvom nového automatizovaného knižničného systému DAWINCI. Novinkou od roku 2020 je vypožičiavane e-kníh. Čitatelia majú k dispozícii vyše 9000 kníh na vypožičiavanie online.
V súvislosti s pandemickou situáciou v krajine knižnica začala realizovať svoje podujatia online. Prvou aktivitou vysielanou naživo bola prezentácia novej knihy regionálneho autora Marcela Maniaka "Operácia Plesnivec".
Knižnica sa zapojila aj do pomoci zdravotníkom a centrám sociálnych služieb poskytnutím ochranných štítov, ktorých komponenty tlačila na 3D tlačiarni.
V júli 2021 vyšlo 1. číslo newslettera Podtatranskej knižnice v Poprade pod názvom Novinky. V lete 2021 sa čitateľka Karin stala ambasádorkou knižnice, na instagrame: @knihomila. obecna.
Spolupráca s CVTI SR v rámci projektu Partnerské knižnice bola podpísaná v apríli 2021. Po  roku z projektu vzniklo konzorcium Knižnice pre  Slovensko. Základy práce s digitálnymi technológiami – Micro:bity a 3D tlač – ponúkli nové možnosti v  rámci kultúrno-vzdelávacej činnosti knižnice.
Po prvýkrát sa knižnica zapojila do programu 5.1.2 Vybavenie knižníc a menšia knižničná infraštruktúra Fondu na podporu umenia. Na základe schváleného projektu sa detské oddelenie v centrálnej časti knižnice zmenilo na moderné prostredie s oddychovými zónami.

1. 3. 2019

O knižnici

Podtatranská knižnica v Poprade je verejnou regionálnou knižnicou univerzálneho typu, ktorá zároveň plní funkciu mestskej knižnice. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako koordinačné, bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc okresov Poprad, Kežmarok a Levoča.

Vyhlásenie o prístupnosti

Najnovšie články

29. september 2022
29. september 2022
Používame cookies
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.