Tatranské texty
Podľa výpočtov amatérskych astronómov sa roku 1857 Zem mala zraziť s Halleyovou kométou. Informovaná časť ľudstva s istým nepokojom čakala, čo sa stane. Nestalo sa však nič. Kométa sa síce objavila, ale až o rok neskôr, nebola to kométa Halleyho, ale kométa Donatiho, rozžiarila oblohu a zapadla vo vesmírnej temnote. Len čo utíchol rozruch okolo kométy Halleyovej, rozchýrila sa správa, že 13. augusta 1872 sa Zem zrazí s kométou Bielovou. V stoickom očakávaní katastrofy sa známy slovenský spisovateľ, lekár, prírodovedec, ale aj človek známy svojím zmyslom pre humor - dr. Gustáv Kazimír Zechenter-Lakomerský (1824-1910) rozhodol, že keď sa tak stane, on chce mať dobrý rozhľad, počká si na kométu hore v Tatrách. Ale ešte predtým si musel k Tatrám nájsť cestu. Cherchez la femme.
Po nevestu sa z Brezna vybral na Spiš, do Krížovej Vsi. Ale nebola to vtedy iba dvadsaťdvaročná Emília Grosserová, ktorá ho priťahovala do týchto končín. Boli to aj Tatry. Pre spisovateľa a národovca velebný symbol Slovenska a Slovákov. Ešte ich zblízka nevidel. Ani sa mu ich do svadby, ktorá sa konala 14. februára 1858, vidieť nepodarilo pre ustavičné závoje ťažkých mrakov. Na prvú návštevu do Krížovej Vsi prišli mladomanželia v júni 1858. To už bolo nádherné počasie, leto ako má byť a tak sa Zechenter mohol z okna Grosserovského domu dosýta vynadívať na Tatry v celej ich velebe. Počas tejto návštevy Spiša podnikol spolu s tesťom výlet do Smokovca, v tom čase jedinej tatranskej osady.
Príležitosť znovu vidieť zblízka Tatry sa naskytla až o štrnásť rokov neskôr, roku 1872. 7. augusta 1872 sa konalo v Turčianskom Sv. Martine valné zhromaždenie Matice slovenskej. na ktoré prijal pozvanie aj Zechenter s rodinou, 13. augusta sa Zem mala zraziť s Bielovou kométou. Ráno pred stanoveným osudným dňom vyšlo slnko akoby naposledy, Zechenter sa vybral na kopec nad dedinou a znovu ho uchvátila monumentálna krása Tatier. Rozhodol sa, že keď už katastrofa nastane, on chce byť jej svedkom a pozorovateľom priamo z lona velebnej prírody.
Schôdzka s kométou sa síce nekonala, zato tatranský výlet, ktorý Zechenter podnikol spolu s mladým švagrom Antonom k Zelenému plesu, počas ktorého navštívili aj rázovitú podtatranskú obec Lendak, bol nezabudnuteľný. Podrobne ho opísal vo svojich cestopisoch. Keď po mnohých peripetiách dorazili k plesu, nastala tíšina, blažená pohoda. Oblaky rozvial vietor, nebo sa vyjasnilo, slnko začalo prihrievať. Po kométe ani chýru ani slychu, ale tých kvetov a hornín čo tam bolo! Raj pre botanika a geológa. Aj pre citlivého, vnímavého človeka, ktorý sa vie nadchnúť krásou.
Zem križovala dráhu Bielovej kométy o trochu neskôr - 27. novembra 1872 - vtedy sa na oblohe objavil mohutný meteorický roj Andomedíd.