Tlačová správa
Popradská knižnica v Poprade
Názov výstavy: Vizuálna poézia
OD: 11. 10. 2023
DO: 30. 11. 2023
Kurátor: Michal Murin
Zoznam vystavujúcich umelcov: Milan Adamčiak, Gabriela Birošová ,Rudolf Fábry, Ladislav Hagara, Taťjana Lehenová, Peter Volek, Marián Čím-Kubica, Marcel Strýko, Pavol Bunčák, Stano Filko, Rudolf Sikora, Richard Kitta, Jozef Klátik, Erik Šimšík, Jaroslav Supek, Peter Šulej, Viliam Klimáček, Daniel Hevier, Marek Vanek, Martin Kočiš, Nóra Ružičková, Jana Beňová, Ivan Mojík, Boris Ondreička, Pavol Repka, Štefan Moravčík, József R. Juhász, Daniela Olejníková
Nekonvenčná poézia
V istom okamihu dejín začala byť klasická – kodifikovaná forma poézie niektorým autorom priúzka, a preto ju začali rôznymi spôsobmi obohacovať. Vrh kociek Stéphana Mallarmého, Nočný rybí spev Christiana Morgensterna, Oslobodené slová Filippa Tommasa Marinettiho, simultánne básne dadaistov, básne ruských futuristov, aktivity Gertrudy Steinovej a mnohých ďalších autorov – to je len začiatok bohatej a viac ako storočnej histórie experimentu v modernej svetovej poézii. Počas tohto storočia hovoríme o rôznych druhoch poézie v jej interdisciplinárnych a intermediálnych variáciách. Fónická poézia, poézia hovoreného slova (spoken word poetry), verbofónie a akustická poézia sa týkajú hlasu a performativity textu v auditívnej rovine. Konkrétna poézia, kinetická, haptická poézia, fotopoézia, videopoézia, akčná performatívna, konceptuálna, multimediálna, teletextová a TV poézia pracujú s vizualitou diel. Implementovanie matematiky do poézie zas prináša seriálnu, permutačnú alebo stochastickú (randomovú) poéziu. Využívanie počítačov a nových médií v poézii prináša počítačovú poéziu, elektronickú poéziu (e-poetry), digitálnu, kybernetickú, generatívnu, algoritmickú poéziu, softvérovú poéziu, interaktívnu poéziu, ASCII – art poéziu, net.poetry (netovú poéziu), kódovú poéziu, QR-poéziu, holopoéziu, hypertextovú, infostetickú poéziu a pod. Strešným názvom by sme mohli pomenovať tieto druhy ako experimentálna alebo nekonvenčná poézia.
Výstava v Podtatranskej knižnici v Poprade s názvom Vizuálna poézia je výsledkom rozsiahleho výskumu kurátora, ktorý prezentuje exponáty vo forme reprodukcií diela významných slovenských výtvarníkov zaoberajúcimi sa vzťahom vizuality a textu (poézie) alebo naopak diela takých slovenských literátov, ktorý pracujú s textom s aditívnymi výtvarnými zásahmi. Kľúčovou však je uvedenie šestnástich originálnych diela Milana Adamčiaka z cyklov Time poems, Československo, Verbálne texty.
Adamčiak patrí k autorom s najrozsiahlejšou tvorbou v oblasti experimentálnej a vizuálnej poézie na Slovensku. Do roku 1967 svoje texty považoval za súkromné hry s jazykom, so slovom, s písmom a písaním, ktoré chápal skôr ako prostriedok skúmania. Po oboznámení sa s vtedajšími medzinárodnými trendmi na poli konkrétnej a experimentálnej poézie sa intenzívnejšie sústreďuje na vytváranie cyklov. Vytvára rozsiahle naratívne texty (Litánie, Príbehy) a venuje sa konkrétnej poézii (Konštelácie) a mikrodrámam s prvkami absurdného divadla (Dramúlety). Pri komponovaní textu sa necháva inšpirovať domáckym prostredím a texty komponuje tak, že uplatňuje vzory výšivok, záclon, doma tkaných kobercov a iných odpozorovaných ľudových ornamentov. Všíma si štruktúru úradných tlačív a administratívneho jazyka (Tlačivá). Pracuje s vizualitou grafickej úpravy časopisov (Stránky z časopisu). Neakceptuje formátovanie papierovej stránky, náhodne preusporiadáva fragmenty textov a navyše píše mnohojazyčne, používa slovenčinu, češtinu, nemčinu, francúzštinu a angličtinu, čím dokonale text znečitateľňuje (Patexty). Všíma si plynutie času, čakanie aj samotné tikanie hodín (Time poems). V náhodne vybraných básňach vymazáva slová a nahrádza ich znakmi (Selektívne texty). Inokedy v celom texte nahrádza binárnym kódom samohlásky a spoluhlásky (Bipoemy) alebo písmená básne preusporiadava a znovuzoraďuje (Numerické texty). Používa pečiatky (Typoemy) alebo kresbu na typografické riešenie textu (Skripturálne poémy, Letrizmy). Vytvára repetitívne štruktúry z kumulácií písma písacieho stroja (Typorastre). Vizualizuje zložité životné situácie tak, že vytvára kombinácie línií, z ktorých každá predstavuje jeden ľudský život (Liniengedichte). V diagramoch kombinuje kresbu a text, kde línia predstavuje intenzitu, napätie a plynutie času medzi verbálne definovanými dvoma polaritami ako život a smrť, napätie a uvoľnenie a pod. (Intenciogramy, Invenciogramy). Jeho pozornosti neunikla ani matematika (Matematické texty, Permutácie).
V roku 1969 prvýkrát zverejňuje svoju experimentálnu poéziu v časopise Mladá tvorba a o rok neskôr publikuje text o vzťahu fónickej poézie a hudby. V tomto období vytvoril zo svojich textov manuálne vyrobené zošity formou autorskej knihy, Texty I, Texty II, Konštelácie I, Bipoemy, Numerické texty, Preparované texty I, Zpěvy Lautréamontovy (preparované texty). Neprajná doba v rokoch 1972 – 1989 odsunula túto časť jeho tvorby do úzadia. Od polovice deväťdesiatych rokov dochádza k občasnému zverejneniu jeho experimentálnej poézie v literárnych časopisoch a na výstavách. Boom záujmu o jeho experimentálnu poéziu nastal v ostatnom období piatich rokov (2012-2016), keď pribúdalo množstvo prezentačných možností a samostatných výstav. Podstatná časť Adamčiakovej poézie vyšla v roku 2011 v publikácii Archív I (EXPO) experimentálna poézia 1964 – 1972 a v roku 2016 v publikácii Archív II (KOPO) konkrétna poézia 1964 – 1972.
Vizuálna poézia Gabriely Birošovej vychádza z autorskej, krátkometrážnej - instantnej poézie - . Autorka v súčasnosti pracuje vo svojej tvorbe s prednesom v žánri slam poetry, ktorého sedimentom a teda sprievodným javom je aj vizuálna poézia. Diela Birošovej sa vyznačujú side-specific prístupom. Ako uvádza autorka k prezentovanému dielu inštalácia Experimentálne formy, Experi-mental formy komunikuje s návštevníkov prostredníctvom vyradeného mobiliáru, lavice z depozitu Podtatranskej knižnici v Poprade. Písací stroj z autorkinej zbierky asociuje analógové obdobie, kde má vizuálna poézia svoje korene. Inštalácia komentuje, moralizuje, kritizuje, otvára otázky a hru s recipientom. Takmer tridsať „instantných básni“ inštaluje do jedinej inštalácie aby v koncentrovanej podobe primäla diváka ostať na mieste a očami sledovať vizuálne básne zbaveného od iných vplyvov. Jedine stojaci divák a jeho po inštalácii potulujúce sa oči a iskrenie v mysli spôsobené textom.Tvorba vizuálnej poézie zažíva poslednú dekádu svoj rozmach, pre jej jednoduchšie „instantné“ šírenie. Poézia je dostupná viac než kedykoľvek predtým. Má svojich čitateľov, návštevníkov a fanúšikov, ako jeden z „poddruhov“ konceptuálneho umenia.
Na otvorení výstavy prebehne výkladová (spoken word) performance Michala Murina približujúca vystavené exponáty v rekontextualizácie vo vzťahu k dejinám slovenskej poézie ale aj k histórii interdisciplinárneho vzťahu poézie (textu) vo výtvarnom umení. Performancia je otvorenou komunikáciou s divákmi a bude trvať 60 minút.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
