Tatranská korešpondencia
V Roku 1919 vyšiel v Národných listoch článok už známeho českého spisovateľa, publicistu a dramaturga Vinohradského divadla Karla Čapka (1890-1938) pod názvom Slovenské lázně, v ktorom autor hodnotil úroveň kúpeľnej starostlivosti v jednotlivých tatranských osadách v nových poprevratových pomeroch. Je to zatiaľ jediný náznak, na základe ktorého môžeme predpokladať jeho návštevu Vysokých Tatier už v tomto roku.
Oveľa podrobnejšie je zdokumentovaný jeho pobyt v Tatranskej Lomnici o tri roky neskôr vďaka listom, ktoré písal Olge Scheinpflugovej (1902-1968), mladej herečke pražského Švandovho divadla a svojej budúcej manželke. Roku 1922 je vzťah k Olge relatívne ustálený, majú práve svoje dobré, ústretové obdobie, preto keď K. Čapek na odporúčanie dr. Syllabu cestuje do Tatranskej Lomnice, zamestnáva jeho myseľ iba Olga, ktorá v tom čase trávi dovolenku u príbuzných v rakúskom Korutánsku. Do Tatier si Čapek prichádza oddýchnuť, teší sa zo samoty a slobody, má so sebou nedokončenú divadelnú hru Věc Makropulos, chystá sa pracovať: "Jenom věc Makropulos beru tak trochu vážně, patrně proto, že je divoká a posupná, jako bych ji z kořání a kosodřevin vytesal." Olginu spoločnosť však postráda. Pozorne zachytáva vnemy z nového prostredia a žiada sa mu vyrozprávať ich niekomu. Píše jej veľmi často, takže ľahko si môžeme zrekonštruovať tri týždne jeho tatranského pobytu od 20.6. do 13.7.1922. Ubytovaný je v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici, podniká túry do okolia, navštívi aj rázovitý Ždiar na druhej strane Vysokých Tatier.
V Tatrách sa opäť ukáže až 16.9.1926. Je to krátky niekoľkodňový pobyt v Tatranskej Lomnici. Zaujímavý je rok 1927, pretože iba vtedy trávia obaja - Karel a Olga - svoj krátky tatranský pobyt spolu. O rok sú znovu obaja v Tatrách. Olga v júni 1928 so sestrou Boženou v Tatranských Matliaroch, on v auguste (nevieme odkedy a ako dlho, ale 25.8. je ešte na Štrbskom Plese). V nasledujúcom roku 21. augusta 1929 oznamuje Olge z Rumanovej svoj odchod do Tatier. Podnikne okrem iného túru na Popradské Pleso a 2. septembra odchádza do Topoľčianok za prezidentom Masarykom. Je pravdepodobné, že aj roku 1930 navštívil Karel Čapek - už poslednýkrát - Vysoké Tatry. Naznačuje to list Olge z Ružomberka 28.8.1930, v ktorom sa zmieňuje o plánovanej ceste na Štrbské Pleso. Mali sa tam stretnúť.
Okrem korešpondencie zachytil Čapek svoje tatranské zážitky a dojmy v črtách, fejtónoch a stĺpikoch písaných pre Lidové noviny.