V rámci realizácie schváleného projektu LiteraTúra sme 8.6.2022 v knižnici privítali milých hostí, spisovateľov Zdenku Wenzlovú Švábekovú a Juliena Dana.
Ďakujeme za príjemne strávený podvečer a tešíme sa na ďalšie stretnutia!
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Z príspevka Juliena Dana:
Tak ako sa emeritný sudca Adam Adam z románu Hľadač šťastia rozhodne putovať svetom v snahe nájsť to, čo iní majú a on nie, tak sme sa aj my dvaja so Zdenkou Wenzlovou Švábekovou vydali na cestu za ľuďmi, ktorí radi čítajú a túžia spoznať dvojicu neuveriteľne pojašených spisovateľov. Spisovateľov, obetujúcich svoj voľný čas, aby sa stretli a našli spriaznené duše svojich kníh. Rovnako ako Adam Adam, aj Zdenka a ja nachádzame to, čo hľadáme.
Po zastávkach č. 1 a 2 v Dolnom Kubíne a v Humennom, nás čakala otočka a návrat smerom na severozápad, do Popradu. Mesto pod Tatrami nás privítalo vľúdne a s otvorenou náručou, akoby nám hovorilo, poďte moji milí, aj tu máme radi vaše knihy. Prvý pohľad do miestnosti plnej stoličiek bol trochu skeptický. Aj som utrúsil ironickú poznámku, či tých stoličiek nie je veľa. Odpoveď mladej pracovníčky knižnice znela nanajvýš optimisticky, vraj aby som nezostal prekvapený. Ako dobre poznala ľudí, navštevujúcich tento prekrásny chrám plný políc s knihami! Prázdne miesta sa postupne zapĺňali a mne narástol dlhý nos. Paradoxne, nemal som z toho zlý pocit, práve naopak. Dokonca aj tatranskí bohovia sa prestali hnevať a po počiatočných hromových duneniach stíchli. Ako inak, keď hovorí Zdenka, všetci okolo nej mlčia. Aj ja. Vôbec mi neprekážalo, že v sále sedeli samé ženy, mužskú časť populácie som zachraňoval svojou prítomnosťou ja. Počiatočný pocit menejcennosti vystriedala hrdosť. Väčšina prítomných poznala Zdenkine knihy a predstavte si, dokonca aj Hľadača šťastia. Len Hviezda akosi slabo svieti, niekedy mám strach, že čoskoro zhasne. Čas strávený v spoločnosti ľudí s nádhernou dušou plynie neuveriteľne rýchlo. Stretnutia s čitateľmi, ako bolo to v Poprade a predtým v Dolnom Kubíne a v Humennom, by sa nemali nikdy skončiť, stoja za to. Sú obohacujúce, plné emócií, krásnych vyznaní, láskavých objatí. Lebo tam, kde sa objaví Zdenka, nie je o objatia núdza. Dievčatá z Popradu by o tom vedeli rozprávať. Ďakujeme. Monika Naštická a spol. boli ste skvelé a my sme sa cítili ako v dobrej rodine, do ktorej sa vždy radi vrátime.
